Medzi kostnaté ryby sa zaraďujú výlučne vodné stavovce. Ich končatiny sú vyvinuté primárne vo forme dvoch párov plutiev (prsných a brušných plutiev). Pokožka rýb obsahuje k telu priliehajúce útvary odvodené zo zamše - šupiny, ktoré môžu byť dvoch základných typov: ganoidné a leptoidné. Majú zuby a lebku zloženú z veľkého počtu kostí. V nervovej sústave má dominantné postavenie stredný mozog. Urogenitálny a tráviaci systém vyúsťujú z tela samostatne (nemajú kloaku). Dýchanie zabezpečujú žiabre, ale u niektorých skupín sa vyskytujú aj pomocné dýchacie orgány: plynový mechúr, ktorý slúži aj na nadľahčovanie rýb, pľúcne vaky, alebo tzv. labyrint (čeľaď Belontiidae).

Škrečok alebo chrček je slovenský názov latinských rodov z podčeľade chrčky (Cricetinae) a rodu Calomyscus (=podčeľad Calomyscinae). Podrobnosti pozri pod chrčky a Calomyscus.

Vzhľadom na to, že v češtine sa ako "křeček" označujú aj početné iné rody (z podčeľadí Sigmodontidae, Nesomyinae a Mystromyinae), niekedy sa nesprávne aj tieto rody v slovenčine označujú ako škrečok. V skutočnosti v slovenčine buď nemajú meno alebo majú iné rodové meno (napr. myšica).

Poznáme mnoho druhov škrečkov. Jedným z nich je napríklad škrečok džungarský, alebo škrečok zlatý. Rozdiel medzi týmito dvoma druhmi škrečkov je taký, že zatiaľ čo škrečok zlatý má rád spolužitie s inými škrečkami, škrečok džungrský má väčšinou rád samotu.

Chameleón jemenský (lat. Chamaeleo calyptratus) je druh veľkého chameleóna žijúceho v hornatých oblastiach Jemenu a Saudskej Arábie.

Obýva suché a krovinaté miesta. Žije samotárskym životom, dožíva sa veku piatich rokov.

Živí sa hmyzom, mláďatami drobných stavovcov a občas aj rastlinnou stravou.

Samičky kladú niekoľkokrát do roka okolo tridsať vajíčok, ktoré zahrabávajú do zeme. Mláďatá sa liahnu po piatich mesiacoch.

Samec má ako základnú farbu zelenú, ktorá sa v závislosti od nálady mení zo svetlej citrónovej zelenej do jednoliatej tmavej olivovej. Zelená základná farba je prerušovaná pruhmi a škvrnami žltej, hnedej a modrej. Nerozmnožujúce sa samice a mladé chameleóny majú obvykle jednotnú zelenú farbu s bielymi fľakmi. Rozmnožujúce sa a gravidné samice sú výrazne temne zelené s modrými a žltými škvrnami. Výraznosť týchto znakov závisí od niekoľkých faktorov, okrem iného aj od zdravia, nálady a teploty jaštera.

Tento chameleón má mimoriadne dlhý jazyk, ktorý je prispôsobený na lapanie koristi. Jeho oči sú nezávisle pohyblivé. Prsty na nohách mu zrastajú do skupín.

Fretka domáca alebo fretka (lat. Mustela putorius furo, Putorius putorius furo, Mustela putorius var. furo, Putorius putorius var. furo, staršie: Mustela furo, Putorius furo) je domestikovaná forma (poddruh a podobne) tchora tmavého (Mustela putorius), hoci pôvodne sa vedci domnievali, že z tchora stepného (Mustela eversmannii). V staršej literatúre sa tmavšie variety fretiek nazývali tchorofretka, čo vyplývalo z chybného názoru, že vznikli krížením fretky a tchora.

Je to jediná domestikovaná kunovitá šelma (a spolu so psom a mačkou jedna z troch domestikovaných šeliem všeobecne).

Ostatné rody papagájovitých sa vyskytujú v teplejších oblastiach na americkom, africkom, ázijskom kontinente, v oceánii až po Polynéziu.

Veľkosť papagájovitých môže byť od 8 cm veľkého a 10 gramového papagájčika modrohlavého (Micropsitta pusio) po 1 meter dlhú aru hyacintovú, či 4 kg ťažkého kakapa sovovitého.

Charakteristickým znakom týchto rodov je silný, čeľusťami proti sebe zakrivený zobák, vztýčený postoj, silnejšie nohy, ktorých prsty sú v pároch postavené proti sebe. Prsty nôh sú prispôsobené na lezenie v konároch stromov a sú týmito vtákmi často používané aj na uchopenie konzumovanej potravy.

Hlavnou potravinovou zložkou u týchto rodov papagájov sú na rozdiel od loriorodých semená rastlín a orechy, zelené listy a kôra stromov. Niektoré druhy ovocia a polotuhá strava, hmyz, či menšie zvieratá patrí u väčšiny druhov týchto rodov papagájov skôr k potravinovým doplnkom.

Na rozdiel od kakaduorodých nemajú tieto rody na hlave chochol a perie majú výrazne sfarbené, najčastejšie zelené, kombinované s inými odtieňmi ako je červená, žltá, čierna, modrá. U niektorých druhov ako je papagáj sivý dominuje prírodné, sivé zafarbenie.

Ako prvá bola zdomácnená už v starom Egypte mačka plavá. Mačky sú výborní lovci.Sú veľmi silné a pohyblivé,majú veľmi bystré zmysly a ostré pazúry. Ich hlavnou korisťou sú myši avtáky. Na rozdiel od mnohých plemien psov bývajú od mačky do značnej miery nezávislé od svojich majiteľov.  

Na celom svete žije viac ako 500 miliónov mačiek. Poznáme desiatky plemien od bežnej domácej pruhovanej mačky až po veľmi vzácne čistokrvné plemená ,ako sú siamské mačky s jasnomodrými očami,ruské modré mačky s jemnou sivomodrou kožušinou a abesínske mačky s červenohnedo pruhovaným kožuchom a žltými očami.

Pes patrí nielen k najstarším, ale aj k najvšestrannejším domácim zvieratám. Zo všetkých domácich zvierat existuje v najväčšej plemennej variabilite. Odhaduje sa, že človek vyšľachtil dodnes viac ako 400 rôznych plemien. Túto variabilitu možno pripísať skutočnosti, že človek využíva psa pri rôznych úlohách: pes chráni stádo, prenasleduje a durí zver, prináša korisť, ťahá ťažké bremená, hľadá a zachraňuje ľudí, či stráži ich majetok. Podľa prostredia v ktorom žije a pracuje dané plemeno musí pes vykazovať určité žiaduce fyziologické i povahové vlastnosti. Lovec v ázijskej stepi potrebuje psa rýchleho a loviaceho zrakom, zatiaľ čo lovec v hustých lesoch strednej Európy využije skôr psa vytrvalého, s vynikajúcim čuchom a schopným vyduriť zver. Vďaka selekcii teda človek vyšľachtil plemená, ktoré vyhovovali určitému účelu.